Pobrežné lesy Konohy

Lesy tiahnúce sa popri mori.

Bolo pravé okolo pravého poludnia, keď ju zobudili slnečné lúče prenikajúce do miestnosti cez dieru v stene. Lenivo sa povystierala, pomali otvárala oči a pritom si rukou zacláňala lúče, ktoré jej smerovali na tvár. Pozorovala hru svetla a tieňov. Posadila sa na posteľ a ponaťahovala si krk..potom sa postavila a šla von na terasu. Bola v malej rybárskej dedinke, bola už veľa rokov opustená no vďaka tomuto miestu sa jej vrátilo niekoľko spomienok a i keď videla, ako zničená bola teraz pamätala si takmer všetki uličky.. Po menšej prechádzke ruinami sa vrátila do domu kde si vzala plášt, katanu a cez plece si prehodila veľký svitok..opäť vyšla na terasu, zavrela oči a zhlboka sa nadýchla.. "Je čas sa vrátiť" povedala do prázdna, nasadila si kapucu a stiahna si ju do tváre, potom sa vydala do lesov..