Alex Hyakishi

Meno: Alex Hyakishi
Pohlavie: žena
Podstata: katon- hlavná, fuuton- vedľajšia

Kekkei genkai:
Hono no satoshi- ovládanie ohňa pomocou vôle. Väčšinou to bolo na čo pomyslím, to zhorí, ale potom sa ten spôsob zakazoval, lebo bol príliš nebezpečný a vyvinuli sa nové techniky. Teraz sa tie techniky používajú výhradne okolo tela používateľa, ktorého jeho vlastný oheň nepopáli, ale oheň iného používateľa môže popáliť. Alex si vytvorila tak techniku, že ju využíva spoločne s taijutsu. Vytvorí oheň okolo rúk alebo nôh a bojuje.
Toto KG sa využíva hlavne na útok, než na obranu. Na obranu ho nevyužije ani ten najsilnejší majster z klanu Hyakishi. Môžu ho vytvoriť vedľa seba, ak sa dostane súper príliš blízko, užívateľa a tak popáliť súpera. Je rôzne využitie tohto KG, ale len veľmi málo je toho známe a používané.
Silné stránky: ovládanie ohňa pomocou vôle, takže ľahké vyvolanie, odvrátenie ohnivých techník do rank A
Slabé: slabý voči hocijakej vode (nie je to špeciálny oheň), možnosť popálenia od inej ohnivej techniky

Vek: 22
Titul: ANBU
Vesnica: Iwagakure
Klan: Hyakishi
O klane: Netuší sa presne, ako vznikol tento klan, ako u každého. Ale pochádzajú zo Sunagakure, kde svoje KG využívali na výrobu skiel (piesok+ oheň= sklo). Takže boj bol vtedy vylúčený. Lenže niekoľko ďalších z toho klanu dokázali vytvoriť aj boj s týmto KG a celkom účinné, ale príliš ich to vyčerpávalo. Potom sa s tým prestalo. Až napokon sa ani nie pred 40 rokmi, než sa narodila Alex, vytvoril plnohodnotný štýl boja KG.
Klan Hyakishi tvorí jediná hlavná línia. Teda všetci členovia. Majstrom klanu sa stáva ten, ktorý dokáže majstrovsky ovládať KG. Ich štrukúra nie je zložitá v tomto smere. Lenže ani históriu nemajú takú dlhú, ako niektoré iné klany, čo im je asi jedno. Vytvárajú si skorej budúcnosť. Je to klan s pohľadom do budúcnosti.

Má rád/a: kreslenie, trochu jedlo, skrývanie sa, rozprávanie s démonmi, trochu samotu
Nemá rád/a: veľa ľudí, vojny, rozkazovanie svojich rodičov, keď musí plniť misiu

Popis postavy (vonkajší opis): dlhé čierne vlasy, väčšinou v cope, ako pustovníčka, horný vrch kimona krátky, pod ním tričko, červený pás, potom čižmy máva, má modré oči, pri výmene s Gobim žlté (ale to len zriedkavo)
Ako pustovníčka: plášť, líščia maska a rozpustené vlasy
Povaha: zvláštna, milá, vtipná, chladná, urazená, v každej situácii iná, a niekedy keď stretne nového človek aj hanblivá, ale prihovorí sa

Životopis:
Klan Hyakishi by sa nedal nazvať známym klanom, ale tiež sa potom ukázal. Klan Ohňa. Ohnivý klan. Prezývali ho rôzne. Klan s KG ovládania všetkého obyčajného ohňa pomocou vôle. Iba pomocou vôle.
Možno vás teraz mätie, prečo začínam rozprávať o svojom klane. Je to preto, lebo mojím klanom to začalo. Moje meno je Alex Hyakishi a som jedna z dvoch potomkov klanu Hyakishi. Druhým potomkom je môj brat Kirito. On je starší, ako ja a omnoho skúsenejší.
Pôvodne sme naša veľká rodina, náš klan, žili v Sunagakure, ale boli sme nútení sa presťahovať do Iwagakure. Ja som, ale dôvod, prečo sme sa museli presťahovať, nepoznala.
Moje detstvo teda bolo také pokojné, až do doby, kým mi nebolo okolo 5 rokov. Môj o 5 rokov starší brat a ja sme sa potulovali rôznymi cestičkami, až do súmraku a nevedeli sme sa vrátiť. Nevedeli sme, kde totiž sa nachádzame.
Bola noc. Mesiac jasne svietil na nás. Boli počuť rôzne hrôzostrašné zvuky z lesa. Napokon sme sa dostali na bralo, pred ktorým sa týčilo obrovské zviera. V tú dobu som nepoznala ocasých démonov. Nemala som ani potuchy o tom, že predo mnou stojí 5-ocasý démon. Hľadel na nás svojimi hypnotizujúcimi očami. Potom som si už nepamätala, čo sa ďalej stalo. Jediné, čo viem je to, čo mi rozprával môj brat. Vraj som podišla na kraj brala a široko sa usmievala. Gobi nechápavo pozeral na mňa, ako že čo chcem. Vtedy vraj môj brat uvidel, že budem mať väčšiu silu, ako má on sám. Možno asi mal aj pravdu, ako sa pozerám do minulosti.
Vtedy sa vraj Gobi ponúkol, že nás zoberie domov z Krajiny démonov. Pravdaže ani na to si ja nepamätám, ale len sa o tom rozprávalo. Ako obrovský tvor priviezol dve deti z klanu Hyakishi a odišiel preč. Zmizol.
Môj brat to povedal matke aj otcovi. Nevedeli, čo so mnou. Lebo ja som sa prihovorila k démonovi ako ku kamarátovi. Povedali si, že to vyskúšajú o pár rokov.
Behom tých ''pár'' rokov som chodila na akadémiu a stala sa geninom. Svoje KG som ešte nedokázala ovládať a nijak ma to netrápilo. Jediné, čo ma mohlo maximálne trápiť bolo, či uvidím nočnú oblohu. Možno preto, lebo mi to pripomínalo noc, kedy som sa dostala do Krajiny démonov. Zrazu sa rodičia asi rozhodli, že nastal dobrý čas. Čas, kedy som sa odpútala od detskej stránky. Bolo mi asi 10 až 11 rokov. Rodiča, ja a môj brat sme išli dlhú cestu do Krajiny démonov. Tentoraz sme sa tam dostali ešte pred západom slnka. Môj brat nás viedol, lebo si pamätal cestu. Zrazu som zbadala to známe bralo a bežala k nemu. Rodičia na mňa volali nech tam nejdem. Zrazu primrzli na mieste, keď sa znova zjavila Gobiho hlava.
Čo chceš, škvrňa tentoraz? Hovoril Gobiho hrubý hlas. Poklonila som sa mu. Prekvapene na mňa pozeral.
Nič, milý tvor. Len ťa vidieť znova. Si zaujímavý. Vyzvonila som mu ešte stále detským hláskom. Rodičia a rovnako aj Gobi vyvalili na mňa oči. Nikto z nich nedokázal pochopiť, ako som sa bez problémov dostala k ocasému démonovi.
Vystúpte z tieňov! Zavrčal Gobi aj na moju rodinu, ktorá sa skrývala. Tí podišli z kríkov, kde boli skrytí a s vyľakaným výrazom pozorovali Gobiho. Nevedeli, ako sa zachová, hoci ja som bola úplne pokojná.
To škvrňa sa mi páči. Kto, že ste? Začal priateľský rozhovor Gobi. To mojich rodičov natoľko prekvapilo, že sa s ním dali do reči. Prešla celá noc. Ráno bolo za dverami. Vtedy skončil vraj rozhovor mojich rodičov s démonom. Ja som v polovici zaspala, tak ma opatroval môj brat.
Potom sme sa ocitli doma. Tam so mnou dali vážnu reč. Gobi sa rozhodol, že ma skúsi prijmúť, ako svojho prvého jinchuurikiho. Lenže mal podmienky. Prvá bola, že musím dosiahnuť aspoň 15 rokov, teda o 5 rokov. Druhá mala byť o tom, že sa naučím majstrovsky ovládať svoje KG- Hono no satoshi. Odvtedy začal tvrdý tréning. Možno som bola ako genin, ale Kage spravil ohľadom mňa výnimku a nechal môj klan, nech si robí čo chce. Po celých 5 rokov som trénovala ovládanie môjho KG, ktoré sa mi ešte neprejavilo v 10. rokoch tak ako môjmu bratovi. Lenže tých 5 rokov stálo za tú námahu. Ovládanie KG bolo skoro majstrovské, ale stále som nemala na svojho otca, ktorý bol hlava klanu Hyakishi. Snažili sa ma vystavovať tým najnebezpečnejším situáciam, aké sa mohli vôbec stať. To bol môj tréning. Záver tohto trénovania bol zápas s vlastným otcom. Kým ho neporazím, dovtedy ma neuznajú za majstra svojho klanu.
Vtedy som mohla použiť, čo len som chcela, ale najmä som mala spoliehať na svoje KG. Počas voľných dní, som raz zašla za Gobim a ten mi prezradil, že druhú podstatu mám fuuton. To mi dosť pomohlo, keď som bojovala proti otcovi. Jeho vlastné techniky som fuutonom sa snažila zosilniť a poslať na neho. Ale, akoby to očakával. Smial sa, že či toho neviem viac. Po prvý raz som sa nahnevala a vyrazila na neho. Taijutsu mi šlo priemerne ale pripočítajte k tomu ohnivé končatini. Jediné toto môj otec nečakal. Že spojím taijutsu s vlastnou silou KG. Tým som ho až porazila, lebo on sa nevedel brániť. Uznal, že som sa stala majstrom klanu. Dosiahla som 15 rokov, ovládla som Hono no satoshi. Tieto dve podmienky boli splnené, ale moji rodičia chceli viac. Hodili ma na chuuninské skúšky, že nech aspoň nemárnim čas, kým oni hľadali niekoho, kto zapečatí Gobiho. Chuuninské boli náročné, ale prešla som nimi ledva, ledva. Rodičia našli jedného z klanu Uzumaki. Dievča. Nepoznala som jej meno, ani ma to nijak netrápilo, bolo pre mňa hlavné, či zapečatí do mňa Gobiho. Dostali sme sa do Krajiny démonov, ale zastavila som ich. Mala som pocit, že je niečo zle. Zrazu vbehol pred nás Gobi. Bol zmätený, čo sa deje. Chcel na nás zaútočiť, ale zabránila som mu v tom, že som ho zhodila z nôh. Rýchlo sme všetci zakričali na dievča z Uzumaki klanu, nech začne pečatiť. Prikývla a začala tak robiť. Kým moja rodina znehybnila ako- tak Gobiho, dievča pečatilo, ja som musela nehybne stáť. Pečatenie trvalo dlho a Gobi bol nepokojný. Ku koncu, keď bola jeho chakra navonok malá, dokázal sa dostať zo znehybnenia a mňa zasiahol cez celú hruď až ku bruchu pazúrmi. Zrútila som sa na zem. Všetci si už mysleli, že som mŕtva, ale Uzumaki neprestala pečatiť, kým ho nezapečatila úplne. Vtedy som sa zhlboka nadýchla a ''obživla''. Rana sa mi trochu zahojila, ale zostali tam čierne jazvy po tom. Gobi sa zrazu ozval mi v hlave: Ďakujem Alex.. a zmĺkol.
Nikto nevedel ako reagovať, ale rozhodli sme sa všetci rýchlo zdrhnúť. Doma sme už len diskutovali o tom. Ja som sa vtedy rozhodla opustiť vesnicu a klan. Rodičia namietali a hovorili stále dookola o Jouninovi, že budem trestaná a to celé okolo. Ale nepočúvala som ich.
V tú noc som si zbalila veci, ktoré som najviac potrebovala. Vošiel mi do izby brat. Postavila som sa oproti nemu.
Ak ma chceš zastaviť, nerob to... povedala som mu okamžite. Ten len pokrútil hlavou. Podal mi niečo zabalené v látke. Rozbalila som to a všimla si katany.
Nezastavím ťa. Rob si, čo uznáš za vhodné. Ale zober si túto katanu, ako pamiatku na mňa. Povedal mi. Nechápala som jeho počíňanie, ale on asi chápal mňa. Prikývla som a zobrala si od neho katanu. Zobrala si svoj starý zatuchnutý a ošúchaný plášť a vyskočila von oknom. Dala som si plášť, rozpustila vlasy, aby mi nikto nevidel do tváre a začala cestovať.
Gobi sa vo mne spamätal a povedal mi o jednom mužovi, ktorý sa snaží ovládnuť všetkých démonov. Vtedy sme sa dohodli, že zatiaľ to necháme tak, ale v hlave mi to stále vŕtalo. Musel to byť niekto naozaj silný, že sa snaží ovládnuť také množstvo démonov.
Počas svojich ciest po krajinách som si kúpila na jednom obyčajnom festivale masku líšky, ktorá vraj predstavovala Kyubiho. Zapáčila sa mi, tak som si ju zobrala a nosila. Vtedy ma Gobi naviedol, nech skúsim vytvárať poriadok vo vesniciach. Vďaka tomuto som sa zaplietla aj do hádky Uchihov, Uzumaki a Senju. Nechápala som, ako som niečo také vyriešila, takže som radšej rýchlo zdrhla. Počas svojich ciest som nielen navštevovala jednotlivé vesnice a pomáhala im, ale aj učila sa ovládať Gobiho chakru a svoje vlastné techniky. Vtedy som sa dopočula o rôznych historkách, počas svojich ciest. Sennin 6 ciest. Klan Tokushi verzus klan Uchiha. Vrátila som sa znova do Konohy, že vytvorím poriadok, ale moc sa tam toho nedialo. Chvíľu som prespala, najedla sa tam a znova sa vydala na cesty. Keď som prechádzala vesnice, tak som začula divné zvesti. O mŕtvom pustovníkovi. Nechala som to tak a ďalej sa učila. Gobi mi znova povedal, nech zájdeme do Krajiny démonov a prezrieme si ju znova. Keď som sa tam znova dostala, tak tam bolo akoby dusno. Atmosféra bola divná. To isté cítil aj Gobi. Objavil sa pred nami Orochimaru. Zostala som stáť na mieste. Stál na hlave Rokubiho. Gobi vrčal v mojom vnútri. Orochimaru sa len usmial a otočil sa preč. Cítila som to, že to spravil naschvál. Vyhlásil mi vojnu. Pocitovo. Vtedy ma to naviedlo na jednu cestu. Snažila som sa sprateliť so všetkými démonmi, ktorí nepodľahli Orochimarovej moci. Išlo mi to a dokonca jeden drak sa pridal na moju stranu a prisahal mi vernosť. Veľa som meditovala v Krajine démonov a priatelila sa s démonmi. Išlo mi to a bola som rada, rovnako aj Gobi. Vtedy som pochopila istej techniky skrotenia, ktorú som nepoznala vedome, ale len podvedome som na ňu dokázala prísť. Potom som si všimla pohyb ocasých démonov preč. Išla som za nimi ale nestíhala som ich tempom. Drak mi pomohol a letela som s jeho pomocou za démonmi. Mala som pocit, že prídem neskoro ale, nebolo to tak. Presne v čas. Drak prudko zletel dole a trochu to tam spravil menšiu tlakovú vlnu. Zoskočila som z neho a on zmizol rýchlo preč. Stála som oproti démonom a Orochimarovi. Napriahla som ruku, ponúkajúc priateľstvo. Démoni začali byť rozrušení. Zrazu ku mne dobehli dvaja chlapci, v mojom veku. Mala som dole masku, takže poznali moju identitu viac- menej. Vtedy sa vrhli na nás démoni. Už neboli rozrušení. Nad mojím telom prevládol Gobi a utíšil malé démony. Na tie silnejšie sme zasiahli spoločne. Dali sme im priateľstvo, ktoré démoni nemohli zažiť.
Potom som si všimla, že chlapci sa postarali o Orochimarua. Ja som potom sa rozhodla odviesť démonov späť do ich krajiny. Cítila som, ako ma chlapci nasledovali do Krajiny démonov, ale to som ovplyvniť nemohla. Išla som ďalej. Démonom som nechala v Krajine démonov. Otočila som sa proti chlapcom a videla, že ich démoni moc nemajú moc radi. Démonov som sa snažila odohnať a nechala nech si bojujú.
Po dlhom čase, mám 22 rokov, som sa vrátila do svojej rodnej vesnice a rozhodla sa zložiť skúšky ANBU, hoci mi chýbal titul Jounin. Lenže Kagemu to nevadilo a privolil. Zvládla som skúšky. To som bola šťastná. Teraz začal môj dvojitý život. ANBU vo vesnici a Pustovníčka v Krajine démonov, kde som ich črtala, kreslila a spoznávala. Zatiaľ to prebieha hladko, ale nikto netuší, čo sa môže ďalej stať v mojom živote....

Dovednostné body:
Sila: 5
Inteligencia: 4
Ninjutsu: 5
Genjustu: 0/3
Kinjutsu: 1
Kenjutsu: 3
Chakra: 7
Taijutsu: 4